Priniesli ste si domov vytúžené roztomilé šteniatko alebo mačiatko, ktoré pripomína skôr chlpaté mraučiace klbko? A ako prebehli prvé noci tohto tvorčeka vo vašej domácnosti? Ruku na srdce, kto bol taký „tvrďas“, že ho nechal kňučať pri posteli a dožadovať sa toho, aby sa mohol uvelebiť v tom istom „pelíšku“ ako vy?
„No tak poď, ale iba dnes …“
„No dobre, tak aj dnešnú noc, ale od zajtra už budeš naozaj vo svojom pelíšku…“
„Počuj, minulých 14 dní, to bola výnimka, bola si tu nová, ale teraz si už veľké dievča, je na čase spinkať samostatne…“
„Tak teda naposledy, dobre??...“
A máme to. Dlhé roky šťastných a radostných dní strávených so psím alebo mačacím kamarátom, draho vykúpené nočným tŕpnutím nôh zaťažených spokojne oddychujúcim závažím, ktoré váži 2 – 30 kg.
Je jasné, že už nikdy nebude náš spánok pokojný, keď po nás maznáčik pár krát prejde, aby si našiel novú šikovnú polohu na spanie. Obzvlášť mačičky majú svoje typické ťapkanie po ľuďoch veľmi rady. A keď je takýchto mikroprebudení počas noci niekoľko, skôr či neskôr pocítime celkom slušný deficit kvalitného spánku.
Nevyhnutnou témou súvisiacou so zdieľaním postele s domácimi maznáčikmi je hygiena. I keď máme chlpatých kamarátov dokonalo vychovaných, pred zaľahnutím k nám do postele sa jednoducho neosprchujú. Posteľná bielizeň teda dostáva zabrať ‒ chlpy, prachové častice a nečistoty každého druhu skrývajúce sa v zvieracom kožúšku výrazne zvyšujú jej opotrebenie. Citlivejší jedinci môžu navyše trpieť väčšími či menšími alergickými reakciami na prípadné pele a ďalšie rastlinné alergény. O roztočoch typu blcha a kliešť, pochodujúcich po bielizni sa podrobne radšej ani nezmieňujeme.
Keď sa však nad všetky tieto skutočnosti povznesieme, priznajme si, že prítomnosť našich maznáčikov je pre väčšinu z nás prosto príjemná. Odborníci spomedzi psychiatrov sa dokonca zhodujú, že v blízkosti psov začne ľudský mozog uvoľňovať oxytocín a dopamín, ktoré nazývame hormónmi šťastia. Blahodarný účinok to má najmä na ľudí s depresiami a úzkosťami.
Dokonca existuje aj tzv. kanisterapia – liečebný kontakt psa a človeka. Je to dokonalo prepracovaný odbor a existuje množstvo organizácií, prostredníctvom ktorých dobrovoľníci aj odborní terapeuti psíčkov pripravujú, špeciálne cvičia a následne vodia na „návštevy“ do detských domovov, domovov pre seniorov, sanatórií, ústavov pre telesne alebo mentálne postihnutých a do ďalších podobných zariadení. Tam sa klienti so psami maznajú, hladkajú ich a hrajú sa s nimi, čím trénujú motoriku a komunikáciu, rozširujú svoje pohybové schopnosti a celkovo rozptýlia svoju pozornosť. Canisterapia je stále na vzostupe a je ideálnym doplnkom ďalších terapeutických služieb.
Preto ak máme psa alebo mačičku doma, užívajme si ich. Posteľná bielizeň sa vyperie, chlpy zametú, poťapkaná podlaha sa umyje. Trošku práce navyše, ale náš život je na oplátku naplnený ich bezpodmienečnou láskou, radosťou zo života a nákazlivou energiou.
zdroj:https://www.magniflex.sk